Porazil Verstappena i ďalších jazdcov F1: Blomqvist ukazuje záblesky hviezdneho potenciálu

Na svete existuje obrovské množstvo motoristických sérii a ešte viac pretekárov. Každý z nich má za sebou svoju cestu a len veľmi málo z nich sa prebojuje až do najvyššej motoristickej triedy. To však ešte neznamená, že ich príbehy nie sú hodné zdieľania. Dnes si pohovoríme o čerstvom dvojnásobnom víťazovi legendárnej Daytony Tomovi Blomqvistovi.

Niekedy je namieste podeliť sa o príbehy tých, ktorí to až na samotný vrchol nedotiahnu. Nedávno sme hovorili o pilotovi IndyCar Tomovi McLaughlinovi, ktorého vyniesol do nebies bývalý pilot F1 Romain Grosjean, teraz chvíľu pohovoríme o ďalšej hviezde amerického motoršportu menom Tom.

Rodák z anglického Cambridgu a syn legendy rely Stiga Blomqvista začínal kariéru v Európe a treba povedať, že od počiatku nebol ani náhodou len do počtu. Stal sa šampiónom britskej Formuly Renault a v prakticky každej juniorskej sérii sa pohyboval v najlepšej šestke alebo sedmičke. Veľmi výraznú stopu zanechal v dnes už neexistujúcej európskej Formule 3, kde obsadil postupne celkové siedme, siedme a napokon druhé miesto. Za sebou pritom nechal mená ako Pascal Wehrlein, Antonio Giovinazzi a nakoniec aj Max Verstappen.

V roku 2014 bojoval o titul s Estebanom Oconom a Maxom Verstappenom. Iste, obaja jeho súperi boli nováčikovia, kým Blomqvist tu jazdil už tretiu sezónu, ale podobne ako holandský mladík mal za chrbtom motor Volkswagen, kým Oconova pohonná jednotka Mercedes bola považovaná za lepšiu.

„Vo Formule 3 som bojoval proti Maxovi a Oconovi a niekoľkým veľkým menám, ktoré teraz nájdete vo Formule 1,“ povedal Blomqvist pre Motorsport.com. „Mám pocit, že mám talent, aby som sa tam tiež dostal, ale nevyšlo mi to. Veci nešli tým správnym smerom.“

„Pár rokov som sa trápil, zrejme som sa neocitol v tom správnom prostredí, ale Mike Shank a Jim Meyer mi umožnili dosiahnuť potenciál, ktorý som ukazoval v ranej fáze svojej kariéry,“ dodal.

Ani druhé miesto v F3 mu však nakoniec nezaručilo pokračovanie kariéry v monopostoch a v roku 2015 sa vydal do DTM. Práve tu sa ocitol v tom „nesprávnom prostredí“, na ktoré v rozhovore naráža, niekoľko rokov sa trápil v BMW (pretekársky program tejto automobilky vtedy viedol súčasný šéf Aston Martinu Mike Krack) a jeho kariéra začala upadať. Ponevieral sa z vytrvalostných pretekov do Formuly E až napokon našiel zasnúbenú zem v americkom vytrvalostnom šampionáte IMSA.

Pre tento druh pretekov Blomqvist ukazoval určité nadanie, veď v roku 2021 skončil v triede LMP2 druhý na 24 hodín Le Mans. Tie najvyššie méty však začal dobýjať až s Acurou, s ktorou dvakrát vyhral legendárne preteky v Daytone.

„Videli sme ho v BMW a predvádzal tam niekoľko fantastických vecí. Potom však upadol v nemilosť alebo neviem, čo sa tam vlastne stalo, ale bol voľný agent bez zmluvy. Pozrel som sa na jeho čísla a povedal si, že tohto chlapca predsa musíme vyskúšať,“ hovorí jeho súčasný šéf Mike Shank.

„Na jeseň roku 2021 som ho vzal na Road Atlanta, naskočil do auta a skrátka to zabil,“ hovorí Shank v typicky americkom slangu. „Zavolal som Jimovi a povedal mu, že toto je náš človek, o tom niet pochýb. Má to v sebe a naozaj verí, že je najrýchlejší. My zas veríme jemu.“

O tom svedčí aj skutočnosť, že Blomqvist na poslednej Daytone pre svoj tím režíroval kvalifikáciu (vybojoval pole position) a v pretekoch sedel za volantom počas dvoch najdôležitejších stintov – prvého a posledného. S Colinom Braunom, Héliom Castronevesom a Simonom Pagenaudom nakoniec dokráčali až na vrchol.

„V tomto tíme sa cítim naozaj dobre. Vkladajú do mňa ohromnú dôveru, čo mi dodáva sebadôveru a umožňuje mi zo seba dostať to najlepšie. Vďaka tomu sa za volantom cítim uvoľnený. Je to skvelé byť súčasťou tohto tímu,“ povedal dnes 29-ročný Brit.