Finále sezóny 1974: Keď mali piloti na čele zhodný počet bodov

Max Verstappen aj Lewis Hamilton vstúpia do nedeľných pretekov na okruhu Yas Marina so zhodným počtom bodov 369,5. Predošlých 21 grand prix vlastne nič nevyriešilo, o všetkom rozhodne jediná veľká cena. Bohatá história Formuly 1 rovnosť bodov kandidátov na titul zažila v sezóne 1974. Ako to vtedy dopadlo a za akých okolností sa rozhodlo o titule?

Sezóna 1974 pozostávala z pätnástich veľkých cien, ktoré ovládlo sedem rôznych víťazov. Iba Carlos Reutemann, Ronnie Peterson a Emerson Fittipaldi mali po tri triumfy. Titul už neobhajoval Jackie Stewart, ktorý tesne pred koncom uplynulého ročníka ukončil profesionálnu kariéru.

Následníkov mal hneď niekoľko, ale pred finálnym podujatím na okruhu Watkins Glen v rámci GP USA ostali traja: Brazílčan Emerson Fittipaldi (McLaren Ford), Švajčiar Clay Regazzoni (Ferrari) a Juhoafričan Jody Scheckter (Tyrrell Ford). Jodyho šance boli najmenšie, keďže na vedúce duo s identickým počtom 52 bodov ich strácal sedem.

Predtým, ako sa pozrieme na rozhodujúce podujatie, priblížme si zopár štatistických údajov. Z pohľadu dovtedajšieho priebehu ročníka bola bilancia úspechov značne vyrovnaná. Na stupňoch víťazov sa hlavní kandidáti objavili sedemkrát: Emerson mal skóre 3-2-2, Clay 1-4-2. Regazzoni síce nebol najrýchlejší, ale jazdil konštantne. Na bodovaných priečkach sa objavil jedenásťkrát, Fittipaldi deväťkrát. Vďaka tomu viedol Švajčiar priebežné poradie šesťkrát, Brazílčan päťkrát. Aby sa nezabudlo na tretieho adepta, Scheckter mal bilanciu 2-2-2 a deväť bodovaných umiestnení. Všetkých troch spájalo, že cieľ nevideli tri razy.

Psychickú výhodu mal pred rozhodujúcimi pretekmi jednoznačne Fittipaldi, keďže už jeden majstrovský titul získal, zatiaľ čo Clay sa oň uchádzal premiérovo. Brazílčan sa mohol spoľahnúť i na kvalitný monopost, dlhodobo patriaci k špičke. McLaren navyše motivovala snaha získať historicky prvý jazdecký i konštruktérsky titul.

Ferrari zažilo katastrofálny ročník 1973, čiže možnosť bojovať o titul bol pre Talianov obrovský úspech. Na sebadôvere im nepridávala vysoká nespoľahlivosť červeného monopostu. Veď Niki Lauda, ktorý bol rýchlejší než Clay (získal deväť pole positions!), vyhral dvoje pretekov a dvakrát viedol i šampionát, prišiel o možnosť súperiť o titul pre päť technických porúch. Sám Regazzoni zaznamenal všetky vypadnutia kvôli technike. V boji o korunu šampióna bola dôležitá ešte iná vec – tímový kolega. Pokým Regazzoni sa spoliehal na pomoc mladého Laudu, Fittipaldi s lúčiacim sa 38-ročným Dennym Hulmom príliš rátať nemohol…

Ďalšiu ranu do Regazzoniho podvedomia zasadila nehoda počas testov prebiehajúcich priamo vo Watkins Glen týždeň pred pretekmi. Clay tvrdo havaroval a poranil si členok, čo značne sťažilo celú prípravu. Do pretekov sa dal ako-tak dokopy.

Prvý krok k rozlúšteniu hádanky mohla priniesť kvalifikácia, ale všetko bolo úplne inak. Pole position získal Carlos Reutemann (Brabham), za ním sa umiestnili James Hunt (Hesketh) a domáci matador Mario Andretti (Parnelli). Najlepšie obstál Jody Scheckter, keď skončil šiesty, necelé dve desatiny za Laudom. Najvážnejší adepti na titul obsadili až 8. a 9. miesto, pričom lepšiu pozíciu si vyjazdil Fittipaldi.

V nedeľu 6. októbra sa na trati za slnečného počasia konali dva rôzne preteky. Ďaleko vpredu si to o víťazstvo rozdávali piloti Brabhamu Carlos Reutemann a Carlos Pace, hlbšie prebiehal boj o titul.

Lauda jazdil v prvých kolách ako spomaľovač, snažiac sa čo najviac pomôcť tímovému kolegovi prebiť sa vyššie. To mu bolo málo platné, keďže Švajčiar prakticky od začiatku pociťoval problémy v prednej časti auta, čo spôsoboval poškodený tlmič. Jeho rýchlosť nebola ideálna a pomaly padal poradím. Tento stav nevyriešila ani dôsledná kontrola v boxoch, ktorá ho v konečnej klasifikácii GP USA stála stratu štyroch kôl na víťaza.

O titule bolo prakticky rozhodnuté, Emersonovi stačilo zabodovať. Brazílčan jazdil tesne za Scheckterom a kontroloval odstup. Definitívny zlom nastal pätnásť kôl pred koncom, keď Juhoafričan pre problém s palivovým systémom odstúpil. Emerson Fittipaldi preťal cieľ štvrtý a na zisk druhého majstrovského titulu mu pohodlne stačili tri body. Z pohľadu Ferrari treba spomenúť, že pre technické problémy nevidel cieľ ani Lauda: šiestykrát v ročníku.

Aký bol ďalší osud troch účastníkov boja o titul? Emerson Fittipaldi aj v roku 1975 bojoval o titul, ale na jasne dominujúceho Nikiho Laudu nemal nárok. Pre Brazílčana to bol posledný úspech. Následne sa na päť rokov upísal rodinnému projektu Copersucar/Fittipaldi a jeho hviezda padla.

Viac šťastia nemal ani Clay Regazzoni. O rok neskôr už mladému tímovému kolegovi výsledkovo nestíhal. Po dvoch sezónach opustil Ferrari a upísal sa zväčša slabším tímom Shadow a Ensign. Návrat na výslnie zažil prechodne v roku 1979, keď pre Williams na GP Veľkej Británie vybojoval prvý triumf v F1. O rok neskôr opäť zasadol do monopostu Ensign, čo ho počas GP USA-Západ stálo nielen koniec kariéry, ale takmer i život. Osudný okamih ho navždy pripútal na vozíček…

Jody Scheckter, ktorý v roku 1974 kariéru iba rozbiehal, sa dočkal opätovných súbojov o titul. Svoj jediný získal v sezóne 1979 a iste netušil, že na 21 rokov sa stane posledným šampiónom s Ferrari.

Boj o titul pred 47 rokmi teda ukončila technická porucha. Technika je dnes síce na neporovnateľne lepšej úrovni, avšak netreba zabúdať, že aktuálne súčiastky sú značne opotrebované. Čo teda rozhodne tohtoročný súboj? Kvalita monopostu, pneumatiky, stratégie, technická porucha, kolízie, komisári, skúsenosti, trpezlivosť? Možností je niekoľko. Každopádne, v nedeľu by mal získať titul ten, kto po 58 kolách skončí vyššie.

Ale! Táto fantastická a nepredvídateľná sezóna môže dospieť k unikátnemu vyvrcholeniu. Maxovi premiérové celkové prvenstvo zabezpečí i to, ak cieľom neprejde ani jeden z kandidátov na bodovanom mieste. To by znamenalo, že o titule nerozhodnú body, ale počet víťazstiev. Prípadná bodová rovnosť by značila pokorenie rekordu z ročníka 1984, keď Niki Lauda vyhral titul o pol bodu! Tento rok je možné skutočne všetko.