Maxovi som zakázal predbiehať na rovinkách, spomína Jos Verstappen na motokárové začiatky

Max Verstappen je považovaný za jedného z najtalentovanejších pilotov v súčasnej Formule 1. Okrem talentu však musel na sebe aj tvrdo pracovať. Pri príležitosti jeho včerajších 24. narodenín si Jos Verstappen zaspomínal na to, ako to všetko začalo a ako sa pokúsil z Maxa Verstappena vychovať pilota, ktorý dokáže predbiehať i na miestach, kde sa to napohľad nedá.

Holandský pretekár začal lámať rekordy hneď po príchode do Formuly 1. Najskôr sa stal najmladším účastníkom veľkej ceny, následne ako najmladší získal prvé body, pódium aj víťazstvo. Dnes drží o čosi menej lichotivý rekord, ktorého by sa však na konci roka chcel zbaviť: Na konte má najviac víťazstiev zo všetkých pilotov, ktorí nezískali majstrovský titul.

Dá sa však očakávať, že Verstappen bude pokračovať v zbieraní rekordov s prívlastkom “najmladší”. Vďačí za to aj otcovi Josovi, ktorý ho začal pripravovať na kariéru v motoršporte už v útlom detstve.

“To sám Max sa chopil iniciatívy,” reaguje však Jos Verstappen v interview pre nemecký Speedweek. “Keď mal štyri a pol roka, tak nám dal najavo, že chce ísť na motokáry. V tom čase som stále pretekal vo Formule 1 v Arrowse. Samozrejme, už som pomyslel na to, že by som ho sám posadil do motokáry, no v skutočnosti som s tým chcel ešte trochu počkať. Hovoril som si, že keď bude mať šesť rokov, tak bude všetkému rozumieť o čosi lepšie. Ale nie, Max nám dal jasne najavo, že on chce motokáru a chce ju hneď.”

Malý Max sa začal posúvať míľovými krokmi. “Keď mal šesť rokov, bol už ďaleko pred svojimi rovesníkmi. V tom veku musel pretekať proti chlapcom, ktorí mali osem, deväť alebo desať rokov. Vtedy bol o trochu pomalší. Veľký krok vpred spravil, keď jedného dňa uzavreli našu belgickú motokárovú trať v Genku, kde sme pracovali väčšinu času.”

“Tak sme sa presunuli na trať, ktorú Max sotva poznal. A okamžite bol na nej konkurencieschopný. Nemusel som mu nič hovoriť o správnych prejazdoch v jednotlivých zákrutách. Potom som si pomyslel: Tak teraz už tomu rozumie. Keď sme sa potom vrátili späť na našu domácu trať v Genku, bolo vidieť tento markantný krok vpred,” spomína Jos Verstappen, ktorý vo Formule 1 pretekal od roku 1994 do sezóny 2003.

Pomýšľali už vtedy Verstappenovci na to, že Max bude nasledovať svojho otca a napokon sa dostane do Formuly 1? “Formula 1 bola veľmi ďaleko. Netreba zabudnúť, že na začiatku sme boli len v okolí Beneluxu. Nemali sme ani poňatia, ako sa Maxovi bude dariť proti súperom z Talianska, Anglicka či Francúzska. Na to sme potrebovali pretekať medzinárodne, čo bolo na tej úrovni možné až od dvanástich rokov.”

V každom prípade Jos Verstappen robil maximum pre to, aby sa z Maxa stal najlepší z najlepších. A to ruka v ruke so zbieraním skúseností a cibrením chlapcových schopností. Jos si dal obzvlášť záležať na predbiehaní.

“Snažil som sa ho naučiť čo najviac, už v motokárach. Treba totižto pamätať na veľa aspektov — na samotné jazdenie, na to, kedy predbiehať, ako vylepšiť svoju motokáru. Predbiehanie bolo z môjho pohľadu veľkou témou, pretože podľa môjho názoru môžete predbiehať aj nesprávne,” zamyslel sa Verstappen.

Maxa čakala tvrdá škola. “Ak Max pri nejakom predbiehacom manévri stratil čas, tak som sa mu snažil vysvetliť, ako to môže spraviť lepšie. Išli sme až tak ďaleko, že som mu zakázal útočiť na rovinkách alebo na miestach, na ktorých sa mi to zdalo byť príliš ľahké. Povedal som mu: Môžeš útočiť tu, tam a hentam, inak nie. A to boli zákruty, v ktorých by ostatní nezaútočili.”

“Toto je jeden z dôvodov, prečo máme vo Formule 1 dojem, že Max vie predbiehať všade,” vyhlásil. “Predbiehací manéver nie je dielom náhody. Pilot musí pozorne sledovať súpera, odhaliť jeho slabiny a naozaj ho spoznať. Max toto na motokárach trénoval a osvojoval si to celé roky.”

Jos si však nemôže pripísať zásluhy za všetko. Max Verstappen vďačí za mnohé i svojmu vnútornému pokoju. “Vždy bol taký. Tento vnútorný pokoj pochádza z jeho osobnosti, také čosi človeka neviete naučiť. Ja viem, že sa so mnou nepracuje najľahšie. Od Maxa som toho vyžadoval veľa. On to však všetko zvládol. Vždy bol po mentálnej stránke veľmi silný. S toľkými víťazstvami si prirodzene krok po kroku budoval aj sebadôveru. A keď si tak veríte, tak o to neprídete.”