Od debutu Tomáša Engeho v F1 uplynulo 20 rokov

September 2001 ostane navždy spojený s hroznými teroristickými útokmi na budovy svetového obchodného centra v New Yorku. Pre československú komunitu Formuly 1 však toto obdobie patrí zo športového hľadiska medzi najkrajšie. V nedeľu 16. septembra totiž na legendárnej Monze počas Veľkej ceny Talianska zažil debut prvý pretekár z krajín bývalého východného bloku – Čech Tomáš Enge. Čas neúprosne letí, veď od tejto historickej udalosti ubieha práve dnes 20 rokov.

Tomáš Enge (*11. september 1976) pochádza z Liberca z rodiny úspešného českého automobilového pretekára. V čase teroristických útokov sa chystal na najväčší zážitok života. Pôvodne sa mal pripravovať „iba“ na boj o korunu vicemajstra série F3000, ktorý zvádzal s Markom Webberom, keďže prvenstvo jednoznačne získal Justin Wilson. Všetko zmenila GP Belgicka F1, kde po kontakte s Eddiem Irvineom tvrdo havaroval Luciano Burti. Vtedy sa otvorila historická šanca pre pretekára z Českej republiky.

V roku 2001 pôsobil Tomáš Enge v spomínanej F3000. Tímovým kolegom v britskej stajni Cola-Cola Nordic Racing bol dlháň Justin Wilson. Enge patril v silnej konkurencii k pilotom pravidelne bojujúcim o víťazstvá. Na okruhoch sa stretával s menami ako Wilson, Webber, Bourdais, Pizzonia, Pantano, Friesacher, ktorí v neskoršom období tiež prenikli do F1.

Po VC Nemecka, keď mal na konte triumfy v Barcelone a na Nürburgringu, k tomu tri pódiá a priebežné tretie miesto v hodnotení jazdcov, prišla lákavá ponuka z Formuly 1. Alain Prost mu začiatkom septembra ponúkol testovanie svojho monopostu. Vtedy nik netušil, čo sa stane o pár týždňov v Belgicku.

Brazílčan Burti havaroval a utrpel otras mozgu. Tomáš sa stal vďaka šikovnosti manažéra Antonína Charouza a sponzorom zaujímavou náhradou (už v decembri 1999 testoval Jordan; írska stajňa ho na sezónu 2000 menovala za testovacieho pilota, no príležitosť zviesť sa nedostal), pôvodne na jedny preteky.

Z “obyčajného“ testovania sa odrazu stala príprava na debut v F1. Na ten sa Enge chystal jeden a pol dňa vo francúzskom Magny-Cours. Príprava nebola ideálna, sťažovali ju časté technické problémy. Tím Prost totiž patril do druhej polovice štartového poľa, hoci využíval rok staré, ale stále pomerne dobré motory Ferrari pod nálepkou sponzora Acer. Čo bolo horšie, finančne na tom nebol ideálne. Dokazoval to fakt, že Enge bol v poradí piatym angažovaným jazdcom. Tímový kolega Heinz-Harald Frentzen na tom nebol lepšie — u Prosta mal na konte len o dve veľké ceny viac.

Napriek všetkému prišiel vytúžený taliansky víkend, ktorý sa pre Tomáša spočiatku nevyvíjal ružovo, pretože ho trápili technické problémy. Po nich dostal pred kvalifikáciou nový motor, no ten vydržal iba jeden pokus a za prvou šikanou vybuchol. Debutant sa peši vrátil do boxov, kde nasadol do rezervného auta. Vtedy mali tímy okrem dvoch monopostov aj náhradný, ktorý niesol označenie T-car. V ňom zaznamenal 20. najlepší čas so stratou 3,823 na vedúceho Montoyu. Možno by ukázal ešte viac, keby ho predčasne nevyradila prevodovka. Po týchto skúsenostiach asi neočakával, že preteky dokončí…

Našťastie, technika vydržala a jeho debut patrí výsledkovo medzi najvydarenejšie. Keď Tomáš bez ujmy prežil menšie zmätky úvodnej zákruty, mohol si naplno vychutnať 52 kôl formulového dobrodružstva. Čoraz lepšie spoznával auto, ani raz nevyšiel mimo trať a osobné najrýchlejšie kolo zaznamenal v samom závere veľkej ceny. Jedinú komplikáciu predstavoval mierne natiahnutý pitstop, zavinený kontrolou predného krídla. Konečné 12. miesto s kolom straty na Montoyu nevyznievalo zle.

„Som veľmi šťastný, že som prvé preteky v F1 dojazdil do cieľa. Monopost šiel dobre, nemal som žiadne problémy. Veľa som sa naučil o elektronike, funkciách volantu, kontrole prešmykovania kolies, analýze motora. Všetko je pre mňa nové, ale dokázal som preteky dokončiť bez toho, aby som urobil nejakú veľkú chybu,“ prezradil po premiére Enge. Najdôležitejšie bolo, že jeho výkon ocenil i samotný šéf tímu a označil ho za výborný. A viete, kto finišoval hneď za Tomášom? Mladučký Fernando Alonso na čiernom Minardi. Kimi Räikkönen so Sauberom obsadil siedmu priečku.

Krátko po talianskom víkende sa rozhodlo, že pre pretrvávajúce Burtiho zdravotné problémy absolvuje Tomáš veľké ceny v USA a Japonsku. Na slávnom okruhu Indianapolis zažil prvú haváriu, keď sa po zablokovaní zadných kolies ocitol v bariére. V kvalifikácii obsadil predposlednú 21. priečku s mankom 2,477 sekundy na M. Schumachera.

Na štarte mu prekĺzla spojka, nerozbehol sa ideálne, čím stratil pozíciu v prospech Alexa Yoonga. Malajzijčan začínal s ľahším monopostom, preto ho Tomáš nevedel predbehnúť. Až keď Alex zamieril k mechanikom, mohol stíhať súperov, ale tí už boli ďaleko… Nič to nezmenilo na skutočnosti, že opäť videl šachovnicovú vlajku a zaknihoval solídne 14. miesto. Veď cieľom neprešli ani J. Villeneuve, J. P. Montoya, F. Alonso, R. Schumacher či K. Räikkönen.

Japonská Suzuka sa zo spätného pohľadu ukázala byť labuťou piesňou českého pilota. V kvalifikácii stanovil vlastné maximum – 19. priečku, pričom porazil oboch jazdcov značky Arrows i Yoonga.

Smola sa mu však lepila na päty od zahrievacieho kola. V ňom ho predbehol Verstappen (Arrows) a na pokyn inžiniera odštartoval za ním. Za jeho zadným krídlom visel, pokým súper nedostal penalizáciu. V ďalšom priebehu pretekov sa dopustil veľkej chyby. Pomýlil si informačnú tabuľu a omylom zastavil u mechanikov, ktorí naňho neboli pripravení. Tým stratil drahocenný čas, čo bolo v konečnom dôsledku jedno – v 20. kole ho zastavila porucha bŕzd. Možno tušil, že absolvoval posledné kilometre v monoposte F1. „Toto nie je ideálne ukončenie môjho účinkovania v F1, ale ďakujem tímu Prost, že mi dal šancu v posledných troch pretekoch. Bola to moja najťažšia i najvzrušujúcejšia škola.“

Počas zimy síce Tomáš Enge patril medzi najvážnejších kandidátov na jednu z dvoch sedačiek v Prostovom tíme, no ten riešil úplne iné problémy – finančné a teda i existenčné. Nezaplatené faktúry a nezaistený rozpočet na sezónu 2002 napokon znamenali bankrot. Prost Grand Prix definitívne skončil v prepadlisku dejín. Miesto po Prostovi chcela zaujať spoločnosť Phoenix, ale FIA ju odmietla. Média špekulovali o Tomášovi ako o potenciálnom pilotovi, jeho manažér ale správne vytušil, že tieto snahy nebudú úspešné.

Tomášovi neostávala pre sezónu 2002 iná možnosť, než návrat do F3000 (s tímom Arden). Od začiatku patril k najvážnejším ašpirantom na titul. Nechýbalo veľa a mohol ho mať. Po prvenstvách v Rakúsku, Veľkej Británii i Francúzsku prišli preteky v Maďarsku. Tie ovládol a prenikol do čela priebežného hodnotenia. Všetko sa vyvíjalo správne, pokým mu neprišiel pozitívny dopingový test na marihuanu. Maďarský triumf mu odobrali, čo ho stálo nielen dôležitých desať bodov, ale i majstrovský titul, ktorý získal Sébastien Bourdais.

Mnohí vravia, že tento výstrelok stál Engeho kariéru v F1. Je pritom otázne, či by sa do nej vôbec vrátil. F1 počas roka 2002 opustil Arrows a o rok stálo na štarte len desať tímov. Možností príliš veľa nebolo. Pozornosť teda obrátil iným smerom. V rokoch 2004 – 2006 pretekal v americkej Indy Car Series, kde získal štyri umiestnenia v TOP10 (najlepšie 5. miesto). Vrcholom bola účasť na 500 míľ Indianapolis v roku 2005, kde ho po štarte z 10. miesta klasifikovali devätnásteho. Formuly vyskúšal aj v rámci šampionátu A1 Grand Prix, čo bol akýsi pohár národov. Čechom vybojoval víťazstvo v čínskom Šanghaji a pridal tri stupne víťazov.

Tomáš sa nebál presedlať ani na športové automobily. Deväťkrát sa zúčastnil pretekov 24 hodín Le Mans, pričom získal kompletnú pódiovú zbierku. V roku 2003 vyhral kategóriu GTS, v roku 2006 skončil druhý v GT1, v roku 2010 bol tretí. Osobitné postavenie má uňho ročník 2009, keď s českým tímom AMR Eastern Europe obsadil 4. miesto v celkovom hodnotení!

Úspechy zbieral aj v Le Mans sériách na starom a novom kontinente. V roku 2006 obsadil s autom Aston Martin tretie miesto v americkej Le Mans. To s rovnakým vozidlom zopakoval o dva roky neskôr v európskej časti. Ročník 2009 s autom Lola-Aston Martin dokonca vyhral. Avšak toto je len letmý prelet bohatou kariérou libereckého rodáka.

Pôsobenie Tomáša Engeho v F1 i svete motoršportu môžeme pokojne označiť ako jedinečné. Veď kedy sa Slováci či Česi dočkajú ďalšieho krajana v exkluzívnej motoristickej spoločnosti? Kedy sa niekto z týchto národov predstaví na najprestížnejších amerických pretekoch?

Tí, ktorí si pamätajú Tomášovo dobrodružstvo s nálepkou Formula 1, môžu byť hrdí na to, že dostali príležitosť zažiť niečo unikátne. Pocity, ktoré sme vtedy pri pohľade na vysmiateho chlapíka v modrej kombinéze prežívali, zostanú v pravých fanúšikoch navždy. Ostáva veriť, že sa ešte aspoň raz dožijeme dôstojného nástupcu Tomáša Engeho!

Tomáš Enge, ďakujeme za zázrak, ktorý je pre mnohých živý i po dvadsiatich rokoch.