Trulli vyberá svoje najobľúbenejšie auto: Posledná Toyota TF109 z roku 2009

Hoci Jarno Trulli získal svoje jediné pretekové víťazstvo v Renaulte R24 v roku 2004, mýlili by ste sa, keby ste si mysleli, že tento monopost považuje za svojho kariérneho favorita. Taliansky pretekár prezradil, že srdcu najbližšia mu je Toyota TF109 z posledného roka, ktorého sa zúčastnila táto japonská automobilka.

Jarno Trulli ku koncu svojej kariéry patril medzi najskúsenejších pilotov vo Formule 1. V priebehu 252 veľkých cien, do ktorých nastúpil, sa jedenásťkrát dostal na pódium, no z víťazstva sa tešil len raz. Tento kariérny vrchol dosiahol na Veľkej cene Monaka 2004, keď pretekal v Renaulte.

Na monopost R24, v ktorom ho na konci sezóny vystriedal Jacques Villeneuve, keďže sám prestúpil do Toyoty, tak spomína v dobrom. Nie je však jeho najväčším obľúbencom, pretože “extrémne dobrý bol iba v Monaku, ktorý je veľmi špecifickým okruhom,” zaspomínal si Jarno Trulli v rozhovore pre motorsport.com.

Na druhej strane Toyote sa spolu s Brawnom a Williamsom podarilo odhaliť trik dvojitého difúzora, ktorý z monopostu TF109 spravil “najlepšie ovládateľné auto, v akom som kedy jazdil”. “Už veľmi skoro som ho testoval a bez toho, aby som poznal nejaké porovnanie s iným monopostom, som cítil, že bude konkurencieschopné. Toto auto vám poskytlo pocit, že v ňom môžete zatlačiť, malo dobrú prednú časť a dobrú trakciu na výjazde zo zákruty.”

Zo svojich jedenástich pódií sa Trullimu podarilo získať tri práve v sezóne 2009. S Toyotou sa tešil v Austrálii, Bahrajne a napokon aj na domácich pretekoch v Suzuke.

Sezóna 2009 však bola špecifická tým, že Brawnu, Toyote a Williamsu sa darilo predovšetkým v úvode roka. Keď súperi prišli s vlastným riešením dvojitého difúzora, výhoda sa začala zmenšovať.

Po aprílovej Veľkej cene Bahrajnu bola Toyota na treťom mieste konštruktérskeho šampionátu so stratou jediného bodu na druhý Red Bull. Napokon však obsadila konečné piate miesto a Red Bull ju zdolal o takmer sto bodov.

Podľa Jarna Trulliho sa pod prepad podpísali dva hlavné faktory. Tým prvým bola veľká výkonnostná nekonzistentnosť. “V Bahrajne som stál na pole position s [kolegom] Timom Glockom na druhom mieste, ale v Monaku, o dva preteky neskôr, sme obaja stáli v poslednom rade. V tomto zmysle to bolo čudné auto, ale keď fungovalo, jazdilo sa v ňom veľmi dobre.”

Druhým dôvodom bolo veľmi slabé vývojové tempo. V podstate všetky tri tímy, ktoré začínali sezónu s výhodou vďaka dvojitému difúzoru, “zaspali na vavrínoch”. Red Bull, McLaren a Ferrari mali v druhej polovici sezóny oveľa lepšiu formu.

“TF109 bol na začiatku sezóny veľmi konkurencieschopný, ale trochu sme to prepásli s tou konzistentnou evolúciou z pohľadu vylepšení,” povzdychol si Trulli. “Dvojitý difúzor bol azda jednou z vecí, ktoré nám pomohli, a tiež fakt, že všetci ostatní to zbabrali. Po prvých štyroch pretekoch, a síce do Európy, už všetci prinášali veľké balíky vylepšení a my sme to premeškali. Všetci sa dotiahli a začali nás predbiehať.”

Toyota ťahala za kratší koniec aj preto, že na rozdiel od Ferrari a McLarenu nemala k dispozícii systém KERS. “Netvrdím, že to bolo dobré alebo zlé rozhodnutie, no keď sme sa ocitli v tesnej bitke s iným autom, ktoré malo KERS, napríklad s McLarenom, na rovinkách bolo oveľa rýchlejšie ako my, hoci to auto nebolo také dobré ako Toyota. Z pohľadu pretekania nám to veci skomplikovalo.”

S veľkým smútkom môže Trulli spomínať na Veľkú cenu Bahrajnu, kde bola Toyota veľmi blízko k pretekovému víťazstvu, no ešte viac ho mrzí priebeh pretekov v Malajzii. Keby totiž Toyota v sezóne 2009 vyhrala, na jednej strane by bolo pravdepodobnejšie, že prehodnotí svoje rozhodnutie opustiť Formulu 1, na druhej strane by to zvýšilo Trulliho šance nájsť si konkurencieschopnejší kokpit, aj keby napokon japonská automobilka odišla.

Víťazstvo na VC Malajzie mu ušlo pomedzi prsty. “Úprimne som si ju zaslúžil vyhrať, pretože som bojoval s [konečným víťazom] Jensonom Buttonom. Keď začalo pršať, jasne som sa rozhodol siahnuť po intermediálkach,” spomína na preteky, ktoré boli pre silný lejak ukončené po 31. kole. “Bez toho, aby mi tím niečo povedal, ma dal na monzúnky a Timo Glock bol na intermediálkach.”

Toto rozhodnutie obralo Toyotu o pretekové víťazstvo, myslí si. “On bol deviaty, ale preteky dokončil na druhej priečke. Ja som bol druhý, ale skončil som štvrtý,” poukazuje na výmenu poradia. “Ozaj to zbabrali, bolo by to ľahké víťazstvo.”

“Aj potom sme boli blízko, ako napríklad v Japonsku, ale už sme neboli dostatočne dobrí,” pripomenul zisk druhého miesta zo Suzuky. To bola posledná šanca pre Toyotu pripísať si na konto pretekový triumf. Japonská značka napokon odjazdila 140 veľkých cien, no napriek obrovskému množstvu peňazí naliatych do projektu opúšťala Formulu 1 bez jediného víťazstva.

Aj Trulli mal už to najlepšie za sebou. Roky 2010 a 2011 strávil v nekonkurencieschopnom Lotuse na chvoste balíka. “Sú veci, ktoré ľutujem, pretože to mohlo dopadnúť inak, no taká je realita.”