Jos Verstappen chce dať veci na pravú mieru: Maxa som na čerpačke nenechal

Max Verstappen nemal jednoduché detstvo. O prísnych výchovných metódach jeho otca, ktorý sa snažil zo syna spraviť muža z ocele, sa traduje veľa príhod. Podľa jednej z nich ho raz Jos nechal na čerpacej stanici, keď na motokárových pretekoch spravil chybu. Je to naozaj tak?

Dnes už štvornásobný majster sveta sa neraz sám podelil o to, ako vyzeralo jeho detstvo, z ktorého veľkú časť netrávil na krúžkoch, s kamarátmi na ihrisku či za počítačom, ale na motokárových okruhoch. Keď sa ho novinári po víťaznej VC Brazílie 2024 pýtali, ako je možné, že sa cíti na vode ako doma, spomenul ťažké dni v motokáre — keď sa v hroznom počasí a pri teplotách na bode mrazu ostatné deti šli skryť do motorhomu, on pokračoval v tréningu, a keď mu začali mrznúť prsty, mal si ich zohriať na výfuku a po chvíli ísť ďalej.

V roku 2022 pre ESPN priblížil aj slávnu príhodu z čerpacej stanice po motokárových pretekoch plných sklamania. Na finále šampionátu KZ2 2012 neďaleko Neapola všetko vyzeralo veľmi sľubne, aj keď len začínal vo vyššej kategórii motokár s prevodovkou a pretekal proti starším deťom.

V jednej z kvalifikačných jázd prehrial spojku a obsadil len desiate miesto. V Sarne bol však taký rýchly, že v kvalifikácii na finále získal pole position, hoci za cenu toho, že si zničil zadné pneumatiky. Keď pred finále nasadil novú zmes, musel rátať s tým, že jej pár kôl potrvá, kým sa vráti priľnavosť.

Verstappen tak po štarte z pole position prechádzal zákrutami šmykom. Pneumatiky sa pomaly zohrievali, ale on prichádzal o cenný čas, čo využil Daniel Bray, jeho súper z Nového Zélandu. Verstappenovci sa však nemali čoho báť; Max bol suverénne najrýchlejší a predbiehací manéver mal byť preňho malina.

Aby však ukázal svoju dominanciu, rozhodol sa nečakať a vrátiť sa na čelo ešte v tom istom kole — Braya predbiehal na vnútrajšku ôsmej zákruty, kde sa obyčajne predbiehať nedá.

“Hovoril som si: Viete čo, pretože som taký rýchly, skrátka ho predbehnem a zmiznem v diaľke. Potom som sa však pustil do svojho manévra, bol som trochu prehnane optimistický, dotkli sme sa a ja som odstúpil. Celé majstrovstvá boli v ťahu, čo by do dnešného dňa boli najľahšie preteky v celom mojom živote,” prezradil sklamaný Holanďan.

Zvyšok pretekov už nemalo význam sledovať. Verstappen sa pobral do boxov nájsť svojho otca, ktorý sa však vyparil. Napokon ho našiel v padoku, kde prakticky hneď po nehode začal baliť všetko vybavenie. Keď Jos zbadal syna, nemrhal slovami: “Môžeš si ísť vziať svoju motokáru, je mi to jedno. Nebudem ti pomáhať.”

So slzami v očiach požiadal o pomoc kamarátov Stana a Jorritta Pexovcov, ktorí sa s Verstappenovcami veľmi dobre poznali. Spolu odtlačili poškodenú motokáru do padoku, kde už Jos balil celý stan.

“Samozrejme, že som mal slzy v očiach,” priznáva Max Verstappen, “pretože som to celé zahodil a vedel som, že otec je na mňa naštvaný, nechce nič robiť a ani mi už nijak pomáhať. Keď som sa vrátil, otec už strhával stan. Otca som takého ešte nikdy nevidel. Motokáru doslova zhrabol a hodil ju do dodávky. Spomínam si, že som nechcel ísť do Holandska s mojím otcom, ale nemohol som ísť s kamarátmi celou cestou až z juhu Talianska.”

Ešte pred koncom pretekov Verstappenova dodávka opustila dejisko motokárového finále a vydala sa na 1800-kilometrovú cestu späť domov. “Samozrejme, keď sme si sadli do dodávky, chcel som sa s otcom porozprávať o tej nehode.”

“Otec mi povedal: ‘Prestaň rečniť, nechcem o tom nič počuť. Len si sadni, nechcem nič počuť,'” spomínal na nepríjemné popoludnie. “Ja som sa snažil pokračovať v rozhovore, až kým v jednej chvíli nezašiel na čerpaciu stanicu a nepovedal mi: ‘Vypadni. Vypadni a nechcem ťa ani počuť!’ Tak ma vyhodil a odišiel… toto bolo na juhu Talianska.”

Našťastie mal pri sebe mobil, aby mohol zavolať svojej mame. Tá vyrazila o pár minút neskôr, takže ho mohla prísť vziať. “Už sme šli vyraziť, keď sa otec vrátil s dodávkou a povedal: ‘Nastúp si, ale nechcem už počuť ani slovo.'”

Prečo sa vrátil? “Vtedy bol so svojou priateľkou, ktorá s ním určite hovorila a povedala mu, že toto spraviť nemôže,” myslí si Max. “Neprehovorili sme celú cestu, ktorá trvala asi 17 hodín. Keď sme prišli domov, myslím, že otec so mnou nehovoril celý týždeň. Chodil som do školy, robil som si svoje veci, ale keď som sa vrátil domov, obyčajne som šiel do dielne. Jeden týždeň tam však nebol a so mnou sa nerozprával.”

Reportéri portálu F1-insider.com sa s Josom Verstappenom zhovárali po novom roku a spýtali sa ho na jeho prísne výchovné metódy. Nadišla tak vhodná chvíľa na jasné vyhlásenie: “Myslím, že je načase uviesť tento príbeh na pravú mieru. Pravdou je, že som ho tam nenechal, len som sa s ním týždeň nerozprával. Bolo to príliš tvrdé? Podľa Maxa nie. Cíti, že môj prístup ho lepšie pripravil na Formulu 1.”

Malo to svoje pozitíva, mieni. “Preto mu vôbec nerobilo problémy jednať s Helmutom Markom, ktorý je známy ako extrémne prísny chlapík. Takisto si váži to, že sme pokračovali v tréningoch na vode so suchými pneumatikami. Keď sa dostaneme k téme jeho detstva, z jeho strany cítim len vďačnosť.”

V konečnom dôsledku to potvrdil aj samotný Max v spomínanom rozhovore, keď hovoril o tom, že s ním otec celý týždeň neprehovoril. “V súvislosti s pretekaním nerobil v dielni vôbec nič. Pre mňa to bol tvrdý stret s realitou a trest. Uvedomil som si, že som to naozaj posral.”

“Ale bolo to pre mňa dobré, pretože v ďalšom roku som už predbiehacie manévre vyhodnocoval lepšie. K pretekom som pristupoval s vedomím, že nejde o jedno kolo, ale na predbehnutie ich mám viac. Ak ste naozaj rýchlejší, dostanete sa dopredu. Bola to tvrdá lekcia, ale myslím si, že napokon aj dobrá,” zhodnotil po viac ako desiatich rokoch a s prvým majstrovským titulom na konte.

V podcaste Racing Bulls z roku 2020 Jos Verstappen vysvetľoval, čo okrem hnevu ho viedlo k tomu, aby svojho syna nechal-nenechal na pumpe: Mala to byť tvrdá lekcia pre extrémne talentovaného chlapca, pre ktorého bolo vyhrávanie hračkou, no potreboval si uvedomiť, že z každej chyby sa treba poučiť.

“Cestou domov som k nemu neprehovoril ani slovo. Celý týždeň som sa s ním nebavil,” vysvetľoval účastník 107 veľkých cien. “Potom sme si sadli a vysvetlil som mu, čo som cítil. Celý týždeň mi to nebolo príjemné, ale chcel som, aby nad tým rozmýšľal.”

“V ďalšej sezóne sme vyhrali všetko. Vyhrali sme dva európske šampionáty, jeden svetový šampionát, vyhrali sme všetky preteky. Bol veľmi koncentrovaný pri svojej jazde a videli ste, že rozmýšľa. Myslím si, že lepšieho jazdca z neho spravilo to, čo sa udialo na tých pretekoch,” konštatuje Jos Verstappen.

Dnes už štvornásobný šampión je bývalými pretekármi a formulovými expertmi ospevovaný za svoju psychickú odolnosť a za to, že na trati robí veľmi málo chýb. Incident z čerpacej stanice je len jedným kúskom skladačky, ktorá z neho spravila takého kvalitného jazdca so schopnosťou odolať tlaku.

“Každý je iný, no nie? Niektorí ľudia sa s takými vecami nedokážu vysporiadať kvôli svojej osobnosti,” pouvažoval Max Verstappen pri spomienke na detstvo a nástrahy pretekárskeho života. “Ale tým, ako som vyrastal, som získal schopnosť sa s tým lepšie vyrovnať. Samozrejme, keď to teraz vysvetľujete ľuďom, môže to znieť trochu šokujúco, ale ja som vtedy nič iné nepoznal.”

“Z môjho pohľadu to bolo tvrdé. Niekedy som cítil, že je to dosť prísne, ale keď sa teraz obzriem do minulosti, som veľmi šťastný, že som vyrastal takto. Nech sa teraz stane čokoľvek, vôbec ma to nerozruší, lebo to nič nie je. Ani sa to nepribližuje tomu, čo som zažil ako dieťa,” dodal.