Aj na Russella bol otec tvrdý: Klamal o mojich časoch, aby ma udržal nohami na zemi

Príbehy formulových (a motokárových) otcov sú často príbehmi o strádaní a slzách. Nie každý si mohol dovoliť najlepšie vybavenie, hoci rozhodne nepatril do chudobnej vrstvy spoločnosti. Platí to aj o rodičoch Georgea Russella.

Otec pilota Mercedesu Steve je pre fanúšikov F1 takmer neznámy. Na rozdiel od Josa Verstappena, Adama Norrisa či Anthonyho Hamiltona neposkytol jediný rozhovor a nestál v popredí garáže tímu. Pre svojho syna však obetoval doslova všetko.

Steve bol podľa všetkých meradiel úspešný podnikateľ v oblasti poľnohospodárstva, ale rozhodne nebol bohatý ako Lawrence Stroll alebo Adam Norris. Svoju firmu nakoniec predal, aby mal jeho syn na preteky – v podstate stavil všetko na jednu kartu. Na malého Georgea pritom nebol ani trochu mäkký.

„Asi som o tom nevedel, pretože môj otec bol na mňa veľmi tvrdý,“ odpovedal Russell v podcaste Untapped na otázku, kedy si uvedomil, že má talent. „Vždy som mal pocit, že pre otca nie som dosť dobrý. Keď sme jazdili v motokárach, v tej dobe neexistovala žiadna dátová analytika. V tréningoch sa nemerali časy. Meral ich len môj otec so stopkami v rukách.“

„Až o nejakých päť rokov neskôr som sa dozvedel, že časomieru zastavil zakaždým neskôr, takže moje časy vyzerali zakaždým pomalšie, než v skutočnosti boli. Hovoril mi o časoch súperov v tréningu a stále som si myslel, že som pomalý. Keď však prišla kvalifikácia a preteky, bol som na pole position a vyhrával, takže ako chlapec som bol zmätený,“ pokračoval britský pretekár.

„Až časom som si uvedomil, že to robil môj otec, aby som stál nohami na zemi a nenabral príliš veľkú sebadôveru. Bola to pre mňa skvelá a dôležitá lekcia,“ dodal Russell.

Ten už pred časom rozpovedal príbeh o tom, ako jeho otec predal firmu, aby syn mohol ďalej pretekať. Jeho tvrdý prístup k Georgeovi, ktorého často dohnal až k slzám, sa zároveň nestretol s pochopením jeho mamy, čo viedlo k častým hádkam rodičov. Malý George si to uvedomoval. Otcovi vraj sľúbil, že keď sa dostane do Formuly 1 a zarobí veľké peniaze, všetko mu vráti, čo aj urobil.

„Keď som sa ráno zobúdzal pred odchodom do školy, otec už nebol doma; keď som si večer líhal do postele, stále nebol doma. Cez týždeň som ho prakticky nevidel. V piatok sme nasadli do dodávky a cestovali krížom krážom po krajine a keď víkend neskončil dobre, kričal na mňa a naozaj na mňa tlačil,“ spomína Russell.

„Ako chalan som si hovoril: ‚Svojho otca takmer nevidím a keď ho vidím, tak je na mňa naštvaný a mám pocit, že som preňho sklamaním.‘ Bolo to ťažké. Keď som mal asi 17 rokov, uvedomil som si, že do mňa investoval nielen peniaze, ale aj čas. Musel sa zodrať po lakte, aby mi dal túto príležitosť,“ dodal George.

Ten sa presne v tom čase „odstrihol“ od otca, stal sa členom akadémie Mercedesu a začal pracovať na splatení jeho dôvery nielen finančne, ale aj výsledkami na trati. Dnes hrdo hlási, že všetko skončilo nad očakávania dobre. „Dnes už je len otec, v tom čase bol mentor, mechanik, šofér aj investor,“ pokračoval Russell.

„Bol všetko a zároveň ma sledoval, ako rastiem. Chcel mi dať túto príležitosť a obetoval pre to všetko. Keď som v 17 rokoch podpísal s Mercedesom, bolo to ako keby odovzdal pochodeň. Veľmi dobre sme sa o tom porozprávali a povedal som mu svoj názor. Chcel som, aby bol už len môj otec a nič viac. Preto keď prídu na preteky, nestoja pred televíznymi kamerami. Nechcú byť v žiare reflektorov alebo poskytovať rozhovory. Chcú tam byť len ako moji rodičia,“ dodal George.