Hamilton je podľa Vowlesa zručnejší ako Schumacher: Chobotnica za volantom
James Vowles mal tú česť pracovať s dvomi velikánmi Formuly 1. Ako inžinier Mercedesu vie, aké to bolo spolupracovať s Michaelom Schumacherom na sklonku jeho kariéry, ale aj s Lewisom Hamiltonom počas jeho zlatého obdobia spred pár rokov. Teraz sa rozhodol prezradiť, v čom sa dvojica líšila a prečo je Hamilton takým výnimočným pilotom.
Dôležitou súčasťou výbavy jazdca je aj jeho schopnosť nastaviť si monopost, porozumieť rôznym parametrom na monoposte a vopred vedieť odhadnúť, k čomu povedie ich úprava z hľadiska správania auta. V tomto smere vraj vyniká práve Hamilton.
“Michael v monoposte nebol tým najzručnejším jazdcom. Už dávnejšie som povedal, že ním bol Lewis,” vyhlásil James Vowles v podcaste High Performance, no hneď upozornil, že jeho slová nie sú kritikou najúspešnejšieho jazdca Ferrari, ktorý na začiatku milénia kraľoval efjednotke. “On však vedel, ako zo seba a z tímu vyžmýkať každú tisícinu sekundy.”
Lewis Hamilton pracuje trochu inak. Jeho prístup je takmer inštinktívny. “Lewis mal obrovský prirodzený talent. Keď v prvom tréningu vyrazil z garáže, pripomínal skôr chobotnicu za volantom. Na volante pomenil každé jedno nastavenie a preskúmal ho. To z neho urobilo takého neskutočného jazdca.”
“Uvediem vám k tomu príklad. Raz počas simulácie v Brazílii sme jazdcom povedali, aby sa smerom do kopca držali na siedmom prevodovom stupni. V priebehu dvoch kôl to Nico robil presne tak, ako sme od neho žiadali,” spomínal na svoje pôsobenie v Mercedese. “V priebehu dvoch kôl však Lewis zahlásil: ‘Z tohto nemám dobrý pocit.’ Podradil na šestku a na tom úseku našiel desatinu sekundy. Trvalo to takmer do konca tréningu, až kým Nico neuvidel dáta.”
Podobnou schopnosťou rýchlo odhaliť priestor na zlepšenie a zdokonalenie jazdy vyniká aj Fernando Alonso, ktorý v priebehu pár minút stihne o okruhu zistiť to, čo ostatným trvá aj celý tréning. Hamilton je podľa Vowlesa tiež výnimočný.
“Lewis je optimalizátor. Dáta použije ako odrazový bod, ale má ten cit, ktorý všetko ďaleko presahuje. Nemá tiež žiadny problém so skúmaním limitov. Pôvodne sa to prejavovalo tak, že v prvej zákrute ste ho často videli vyjsť z trate. Hľadal by tam absolútny limit pri brzdení, čo ho vynieslo mimo zákrutu a zakaždým by prerušil celé kolo. My sme boli najviac frustrovaní z toho, že z našich odjazdených 20 kôl on dokončil len jedno. Hovoríme mu, no tak, musíš toho odjazdiť viac,” prezradil Vowles, ako tím apeloval na Lewisa Hamiltona.
To sa v priebehu rokov predsa len zmenilo. “Ak sa pozriete na to, ako Lewis od roku 2013 dospel, uvidíte, že už dokončí každé kolo. Našiel spôsob, ako zbierať tieto skúsenosti v priebehu kola. Vtedy bol perfekcionista. Jeho zbraňou boli brzdy a vyžmýkať všetko na brzdách. Keď už vedel, aké sú limity auta, začal na tom stavať a dostávať sa do rytmu.”
Zbesilo meniť všetky nastavenia na aute mohlo Hamiltonovi pomôcť rýchlo sa zorientovať a nájsť ideálne hodnoty, no inžinierom to príliš komplikovalo prácu. Aj to bola jedna z nevýhod práce s budúcim sedemnásobným majstrom sveta.
“Malo to svoje nevýhody. Veľakrát mení nastavenia na aute tak rýchlo, že sa v nich stratíte. Z pohľadu inžiniera platí, že ak sa menia dáta, mení sa trať, mení sa priľnavosť a pilot mení všetko možné na svojom volante, stratíte sa. Potom by prišiel do boxov, zmenili by sme mechanické a aerodynamické vyváženie, nuž a vtedy by si povedali, že v podstate zas začínajú od nuly,” povzdychol si Vowles.
Aj toto je však súčasťou Hamiltonovho experimentovania. “Je to jedným z dôvodov, prečo niekedy pri Lewisovi uvidíte prepad. Často opäť poskočí vpred, čo je spôsobené jeho návratom k známym nastaveniam.”
“On však také niečo dokáže, čo sa nedá povedať o mnohých jazdcoch. On je schopný skúmať a akceptovať, že aj celý tréning bude jazdiť s nesprávnymi nastaveniami,” všíma si zmenu v Hamiltonovom prístupe. “Učí sa.”
