Norris: V bežnej premávke mám väčší strach než na trati

Pretekať v rýchlosti nad 300 km/h, brzdiť na poslednú chvíľu a bojovať so súpermi koleso na koleso v zovretí bariér chce silný žalúdok. Pilotom Formuly 1 rozhodne nechýba. Aj ich však niekedy opúšťa odvaha. Lando Norris prezradil, že v bežnej premávke s ostatnými smrteľníkmi sa necíti príliš komfortne.

Norris sa vo svojej šiestej sezóne dočkal premiérového víťazstva vo Formule 1, ba dokonca dlho útočil na majstrovský titul. Pomaly začína zbierať úspechy a už čoskoro sa chce pokúsiť ovládnuť celý šampionát.

Aj s takými skúsenosťami a zručnosťami však existuje činnosť, ktorá Landovi Norrisovi naháňa menší strach. Stačí si sadnúť za volant svojho civilného auta a vyraziť do ulíc. Aj keď v nich jazdí oveľa pomalšie, vraj cíti nebezpečenstvo oveľa intenzívnejšie než na trati.

“Stopercentne!” vyhlásil Lando Norris, ktorého vyspovedal portál talksport.com. “Ak pôjdem s vami v aute na bežnej ceste, vôbec vám nebudem dôverovať. Nie je to však o mne. Strach mi naháňajú ľudia, ktorí sú na tej ceste s vami. Keď som však na trati, tak ľudom okolo seba dôverujem — aspoň do istej miery, nie každému,” upresnil.

Piloti Formuly 1 sa na trati správajú zväčša predvídateľne. Nikto však nedokáže predpovedať, ako sa v premávke zachová človek pred ním, ktorého stretol prvýkrát v živote. “Toto je moja komfortná zóna. Čím rýchlejšie jazdím, tým sa cítim bezpečnejšie. Necítim sa bezpečne, keď musím jazdiť pomaly na bežnej ceste, keď navyše ľudia idú oproti vám. Skutočný život nie je žiaden Mario Kart, takže sa viac bojím.”

Paradoxom je, že Lando Norris nezvládol na prvý pokus spraviť skúšku v autoškole. Potrápila ho teória. “Moja teória… To je tá časť, pri ktorej musíte naozaj používať mozog. Dostanete nejaké otázky a poviete si, veď na tom v skutočnosti ani nezáleží, hoci zrejme záleží. Jazdu som zvládol na jednotku hneď na prvýkrát. Praktická časť bola mega, zásah, ale teória? Zabudnite.”

Nuž a aký je teda pretekár McLarenu na bežnej ceste? Sadnúť si do auta spolu s Norrisom vraj nie je veľký pôžitok. “Moji priatelia tvrdia, že na ceste je zo mňa hrozný vodič. Nie preto, že by som jazdil rýchlo, ale pretože jazdím príliš pomaly v porovnaní s ich očakávaniami. Niekedy šliapnem na brzdu trochu neskoro, niekedy som trochu prehnane agresívny, ale v konečnom dôsledku na tom nezáleží. Ak chceli šoféra, nemali volať mňa!”

“Je to podľa mňa niečo celkom iné. Nie je to pretekanie, je to jazda na ceste. Keď jazdím s ľuďmi, ktorým nedôverujem, tak ma to dosť vystraší. Verím však ľuďom, s ktorými som na trati. V tom vidím veľký rozdiel,” podotkol.