Keby som pretekal v inej ére, už by som mal dvadsať víťazstiev, myslí si Russell

Georgea Russella by sme mohli zaradiť k jazdcom, ktorí mali počas svojej kariéry vo Formule 1 viac smoly ako šťastia. Tri roky strávil vo výkonnostne poddimenzovanom Williamse a keď sa naňho usmialo šťastie (alebo mu skôr pomohla globálna pandémia), zažil s Mercedesom hororovú premiéru v Bahrajne. Keď sa po troch rokoch vo Williamse konečne dočkal zmluvy s Mercedesom, skončila osemročná nadvláda tohto tímu. George však podľa vlastných slov zostáva trpezlivý.

Nemôžeme tvrdiť, že Russell mal v kariére len smolu. O svoju príležitosť však musel tvrdo bojovať a vždy si ju viac ako zaslúžil. V tejto sezóne zvíťazil v Rakúsku, keď využil kolíziu Landa Norrisa a Maxa Verstappena a zapísal druhý triumf v kariére. Tých však podľa vlastných slov mohol mať na konte oveľa viac.

„Keby som posledné tri roky odjazdil v inej ére, potenciálne som mohol mať na konte aj dvadsať víťazstiev, rovnako to platí o pole position a mohol som tiež bojovať o tituly,“ vyhlásil Russell v rozhovore pre The Times. „Môj čas však príde.“

„Keď sa pozriem na Fernanda alebo Lewisa, myslím si, že mám pred sebou dobrých sedemnásť alebo dvadsať rokov kariéry. Každý z nás dostane skôr či neskôr svoju príležitosť,“ pokračoval pilot Mercedesu.

„Toto je Maxov čas, Maxova éra, ale neexistuje záruka, že bude bojovať o titul každý rok. Ktovie, čo prinesie budúcnosť? Ja sa len musím uistiť, že budem pripravený,“ dodal Russell.

George patrí k pilotom, ktorí sa v kariére nemohli spoliehať na veľké finančné zdroje. Vždy sa to však akoby na poslednú chvíľu na dobré obrátilo. V juniorských rokoch nebol zvyknutý na najrýchlejšie vybavenie a keby po ňom v roku 2017 nesiahol Mercedes, jeho kariéra by pravdepodobne smerovala do DTM.

„V šestnástich rokoch som pochopil, že život nie je taký jednoduchý, ako si ho predstavujete v detstve. Nemôžete sa spoliehať len na svoju rýchlosť a talent. Potrebujete viac, potrebujete sa dostať na ďalšiu úroveň,“ vyhlásil Russell. „Tie časy pre mňa boli trochu náročné. Rok alebo dva som nevedel, aká bude moja budúcnosť. Ako človeku mi to však pomáha dodnes.“